Gréta Mária Srnová

Dve z troch úvah aplikovaných na slimákovi | 2020/21 | Videoinštalácia, kombinovaná technika, objekt z nájdeného skla, akvarel, ceruza, papier | Majetok autorky

Dielo vzniklo aktuálnym spojením viacerých diel mladej autorky, ktorá po skončení akadémie prežívala v minulom pandemickom roku aj osobne prelomové obdobie. Za prácou do Benátok ju viedla aj túžba stratiť sa svojmu starému okoliu a nájsť sa niekde vo veľkom svete. Bol to vlastne jej iniciačný prechodový rituál, prerod, v ktorom mala umrieť stará bytosť, aby sa mohla zrodiť bytosť nová, obdarená slobodou a zodpovednosťou dospelej členky spoločnosti. Strateného človeka reprezentujú najmä kresby mora nielen ako metafory bezbrehej plnosti možností pre budúcnosť, ale aj zachytenie emócie nebezpečenstva prítomného v nekonečne možností slobody, ktorá sa z tohto brehu môže javiť ako ohromná a desivá rozďavená tlama.

 

„Inštalácia prezentuje dve témy úvah, ktoré sprevádzali moju kresebnú či maliarsku tvorbu v období posledného roka. Motívy spojené s gender problematikou vo mne zarezonovali počas predvolebného obdobia na začiatku roka 2020 a stali sa jednou z podtém mojej diplomovej práce. Úvaha o plynutí času je zakotvená v posledných mesiacoch môjho života a spätá s odchodom zo Slovenska, samotou a hlbším uvedomovaním si seba v čase.“ 

 

Cestovateľská osamelosť je iná než samota prežívaná doma. Má v sebe romantický náboj, dobrodružstvo, odvahu, vrhnutie sa doprostred neznámych síl, ktoré formujú náš život. Identitárne zápasy sú však batožinou, ktorú nemožno nebrať so sebou. „Ak máme zaujať pozíciu k otázke identity, musí to byť naša identita ako jedinečných bytostí. No vzťahy, ktoré udržiavame so sebou samými, nie sú vzťahmi identity; mali by to byť skôr vzťahy diferenciácie, tvorby a inovácie. Je veľmi únavné byť stále rovnaký.“ (Michel Foucault). Zatiaľ vo vnútri skleneného objektu, pripomínajúceho presýpacie hodiny, lozia slimáky. Ešte predtým vyhrýzli diery do textu autorkinho manifestu. Týmto gestom ironizovala autorka obmedzenosť istého konzervatívneho politického výroku o sexuálnych menšinách. Inštalácii nechýba humor – v úlohe hlavných protagonistov videa o genderovej identite a čase účinkujú s príslušnou chuťou a odhodlaním do seba zahľadené, veľmi pomalé, obojpohlavné mäkkýše.