Martin Burlas je okrem iného skladateľ, hudobník a spevák, ktorý významne zasiahol do undergroundovej kultúry a elektronickej hudby. V tvorivých reakciách na politické dianie a stav sveta je mu vlastná smutná irónia, ktorej nuansy neustále posúva do nových podôb. Dielo vzniklo na podnet výstavy Stratený človek a umelec samotný ho (nie náhodou) komentuje z pozície tretej cudzej osoby: „Zvukový materiál skomponovaný autorom prešiel niekoľkými úpravami zaručujúcimi jeho postupnú degradáciu a materiálnu vetchosť, nie nepodobnú súčasnej štruktúre sveta: znelka hrajúca naprázdno do vesmíru, ktorú pravdepodobne už nikto nepočúva, a pod tým kontemplačný komplement prebratý od Charlesa Ivesa, snáď vytvárajúci i poctu tomuto veľkému skladateľovi, pretože celá štruktúra odzrkadľuje princíp, ktorý vymyslel Ives vo svojej Unanswered Question. Stratený človek je nešťastím, stratený svet je zaslúženým výsledkom našej činnosti.“