Autor je podľa vlastných slov zžitý s hospodárskou činnosťou na dedine prostredníctvom svojho detstva, keď pásaval kravy aj celé leto. Ovplyvnilo to jeho akčnú tvorbu, v ktorej využíval vyrezávané pastierske palice (v roku 2008 inštalované spolu s originálmi diel Andyho Warhola v Medzilaborciach), použité pokrývky hlavy (fotoakcie v rokoch 1991 až 1995), kravské zvonce (na koncertoch Transmusic Comp. od roku 1990) alebo staré dedinské náradia ako cepy (projekt CEP-MUSIC), člnky na tkanie kobercov a podobne. Túto rustikálnu bázu či sediment osobnosti považuje za jeden zo spoločných menovateľov umeleckého smerovania s Milanom Adamčiakom, s ktorým spolupracoval tri desaťročia.
Postava nahého človeka mizne, splýva so stromom a zostáva tak napoly neprítomná, neidentifikovateľná. Autor stavia divákov do situácie neistoty, či ide o niekoho, kto sa pred nimi skrýva, je naopak sám pozorovateľom, alebo sa v lese stráca. Bude jeho akt civilizačnej sublimácie do prírody úspešný? Prijmú stromy nového divocha medzi seba?