Pavlína Fichta Čierna často hľadá vo svojej tvorbe akési metafyzické návody na život. Jej nástrojom je telo a prekonávanie jeho limitov: „Prostredníctvom kontrolovaných pokusov ocitnúť sa niekde „inde“ uvažujem nad (ne)možnosťou úniku a nutnosťou prekonávania strachu. Inou meditáciou – cez fyzický akt – skúmam hranice emocionálneho prenosu a gesto odovzdania sa ako spôsob vymaňovania sa zo situácií, keď z rozličných dôvodov chceme zmeniť identitu a bod časopriestoru. Paradoxne sa tieto scény odohrávajú ako performatívne výstupy s podporou priateľského kolektívu a s priznanými bezpečnostnými opatreniami.
Vo svojich životoch čelíme náročným situáciám a pri reálnych riešeniach sme nutne prítomní. Snaha prekonať problémy a pritom zachovať seba samého je súčasťou stratégie ľudskej psychiky. S bremenom si síce musíme dať rady, ale často nám to nezvratne uberie energiu. Narážam na asociatívne spojenia, ktoré rezonujú v mnohých z nás, bez nároku na estetické pôsobenie. Používam inú koncepciu strihu – mením žánrové prístupy, vmiešavam pokusné pracovné zábery z viacerých kamier a použité sú aj koncovky záberov, ktoré sa obyčajne vyraďujú ako prvé.“
Zbierková vitrína je vzácnym zachytením okamihu každodenného potešenia a jeho pominuteľnosti – zo sladkého keksíka postupne ubúda. V čase postupne mizne všetko okrem zážitkov a skúseností, my sami sa v ňom vlastne strácame a rozpúšťame tiež.