Peter Kalmus sa zúčastnil výstavy aj samostatnou performance venovanou Milanovi Adamčiakovi s objektom, ktorého vznik má za sebou viac ako dvadsaťročnú históriu: „Ešte koncom minulého dramatického, tragického ale aj zázračného storočia som vytvoril malé dielko ako funkčný objekt s názvom: Klávesový nástroj pre fajčiara. Takmer som zabudol, že ho niekde vo svojom chaotickom „depozitári“ mám. Vzniklo úplne spontánne a podľa zákonov náhody. Objavil som staršieho pána, ktorý bol vtedy asi tak starý, ako ja dnes. Ten mne neznámy pán predával cez inzerát pumpu na bicykel, ktorú sám skonštruoval a vyrobil v čase svojej mladosti. V tej dobe bol totiž problém kúpiť nielen bicykel, ale aj náhradné diely. Keď sme sa stretli, tú jeho pre mňa vzácnu relikviu som od neho odkúpil – potešenie bolo na oboch stranách – a oboznámil ma s postupom, akým ju asi mesiac cez víkendy vyrábal. Základnú časť tvorí funkčný mech zo starého akordeónu. Ten je „kutilsky“ zasadený do používateľnej polohy. Z mechu vychádza hadička, ktorou sa dal nafúkať bicykel, kára či nafukovací matrac. Možno sa dala používať aj ako fén, ktorý bol v tej dobe tiež ťažko zohnateľným tovarom. Keďže som už mal doma niekoľko ústnych klávesových harmoník, bolo mi jasné, že vznikla ďalšia performatívna funkčná vec. A keď som aktuálne pred odchodom do Banskej Štiavnice premýšľal, čím by som mohol krátko participovať na vernisáži Strateného človeka a začiatku podujatia JAMA, spomenul som si práve na tento môj starší objekt – aj v súvislosti s Milanom Adamčiakom, ktorý bol – tak ako ja – tuhý fajčiar. Rozhodol som sa, že na otvorení na ňom zahrám ako na nástroji zopár tónov pre Milana in memoriam. Našťastie a chvalabohu sa tam vyskytol mladý muzikant, ktorý bol súčasťou hudobnej skupiny, a ten mi veľmi rád pomohol tých niekoľko tónov pre Milana Adamčiaka zahrať. Prirodzene, ja som hral so zapálenou cigaretou. (Nič iné ako cigaretu sme fajčiť nemohli, pretože fajčiť kúsok prírody je na Slovensku stále trestným činom, za ktorý dávajú mladým ľuďom tresty ako vrahom.)“
Príbeh objektu a jeho cesty do Banskej Štiavnice mal ešte jednu pointu, ktorou Peter Kalmus zakončil svoju performance – dielo na mieste venoval do zbierok SNG.