Rudolf Sikora

Z mesta von | 1970 | Fotoperformance, serigrafia, papier | Súkromná zbierka
Z mesta von | 1970 | Fotoperformance, serigrafia, papier | Majetok autora
HABITAT PF2016 | 1975/2015 | Digitálna grafika, tlač, papier | Súkromná zbierka

Ikonická fotoperformance Rudolfa Sikoru sa konala vo Zvolene a jej známymi výstupmi sú čiernobiele fotografie a príznačne aj niekoľko typov serigrafických listov. Vznikli koncom roka 1970, ktorý priniesol posledné vzopätie progresívnej umeleckej scény vo verejných akciách. Na situáciu postupného strácania slobodného priestoru ľudí pre kultúru a umenie reagoval Sikora usporiadaním 1. Otvoreného ateliéru v jeho dome na Tehelnej ulici. Na jednodňovej výstave so živými performances stretli autori a autorky dvoch generácií. K najmladším patril Milan Adamčiak, ktorý prispel typografickou partitúrou Kanon 4 × 4, interpretovanej na mieste autorom pod značkou jama spolu s Robertom Cyprichom. Posledné väčšie slobodné podujatie na scéne bolo vlastne už zatvorené pred verejnosťou a vyústilo do vypočúvania organizátora Sikoru na ŠTB hneď nasledujúce ráno. Adamčiak pretavil atmosféru zužujúceho sa priestoru do kontemplatívnej výzvy Pax et Gaudium a na jeho podnet vzniklo viacero konceptov a akcií. Práve na túto Adamčiakovu výzvu odpovedal Rudolf Sikora svojou apelatívnou, ale tichou akciou Z mesta von. Je zrejmý politický kontext diela a výzva umelcom na tvorbu v krajine a v prírode, ktorú nekontroluje štátna moc, ale dôležitá bola pre autora už vtedy aj ekologická interpretácia. Motív odchádzania z obývaného zaľudneného mesta do bieleho priestoru čistej zasneženej krajiny evokuje aj hľadanie transcendencie, čo sa prejavilo koncom dekády v jeho konceptoch Čiernej a Bielej diery.

„Keby niekto bol videl alebo filmoval, ako to robíme s Ladislavom Paulem, ktorý mi pomáhal, vyznelo by to ešte viac politicky. Išli sme asi 200 metrov okolo sovietskej vojenskej základne vo Zvolene a tam stáli ruskí vojaci a dívali sa na nás. My sme zatiaľ sypali cez šablónu na zem do snehu šípky z červeného pigmentu – nikdy nezabudnem na ich pohľady… Čo si myslel ten vojačik, neviem, ale zostávali po nás veľké krásne červené „šípiská“! Išli sme z mesta smerom do čistej prírody v deviatich zastaveniach; aj na tých fotografiách vidno smog nad mestom. Potom som ešte urobil v lese jedno zastavenie, také naozaj vianočné aj s prskavkou (smiech), ale to už bolo mimo série. Na druhý deň som ešte robil N 17 a NQ, L, (Z mesta von III.) ako poctu nedefinovanému konkrétnemu miestu na Zemi, ale už som nemal červený pigment, bolo to čierne.”