Boris Sirka sa dlhodobo zaoberá hraničnými situáciami a mysterióznymi identitárnymi hrami, ktoré stvárňuje rôznymi médiami od maľby a kresby po objekt, zvuk a video. Aktuálne intermediálne dielo nadväzuje na jeho voľný cyklus Powers of Ten skúmajúci prieniky vedy a fantastiky. Vzniklo počas tvorivého rezidenčného pobytu umelca v divadle Pôtoň. Krátka videoopera, ktorú vymyslel, napísal, zrežíroval, zahral, natočil a zostrihal je podľa jeho vlastných slov o vesmírnom cestovateľovi, ktorý „po stretnutí s neznámym kryštálom vznášajúcim sa nad tajomnou horou zažije skúsenosť bad trip s vodou vo dvoch skupenstvách – more a sneh.“ Dramatický záver tvorí pasáž, keď svoj zážitok plný krásy a hrôzy sám odspieva. Osamotenosť tohto zvláštneho tvora je emocionálne nákazlivá, pretože v nej napriek absurdnému príbehu a scéne tušíme hĺbku umelcovej autentickej výpovede o prežívaní človeka vo svete, ktorý sa stáva nehostinným, cudzím, príšerným a „nedomovským“ (unheimlich).