Performance sa po prvýkrát uskutočnila na sympóziu Les Rites de Passage v kláštore v Plasoch. Hodinu trvajúca hra bez evidentných zmien navonok sa rozvíja vo vnútri. Operácia s časom vedie k jeho „rozdeleniu“ a odlišnému vnímaniu dvoma odlišnými hodinami – šachovými a presýpacími. Sypanie evokuje telesné funkcie odmeriavajúce ľudský čas a jeho rozdeľovanie poukazuje na rôzne vrstvy tohto času v časopriestorovom kontinuu. „Čas plynie a toto voyeuristické performance umožňuje jeho pozorovanie v intímnej, ale aj koketnej a vyzývavej póze. Sypajúci piesok by musel rovnomerne padať z výšky 216 kilometrov, aby nakreslil súvislú čiaru.“ (M.M.)
Nová podoba akcie sa s účasťou obidvoch performerov uskutočnila počas prechádzky na podujatí JAMA ako pokračovanie živej časti vernisáže Strateného človeka na lúkach v Štiavnických vrchoch.