Zorka Lednárová patrí ku generácii, ktorá zažila detstvo počas socializmu a mladosť v období transformácie dovtedy známeho sveta a kriticky sa zaoberá najmä hranicami, bariérami a ich premenlivosťou či vzájomným prenikaním. Citlivo vníma realitu sveta aj s transformáciami, ktoré prinášajú globalizácia, migračná kríza a klimatická zmena.
Lednárová vizuálne prepája rôzne písma a znakové sústavy a využíva mapu ako indexálny znak a obraz označeného, privlastneného územia, aby manipuláciou s jej symbolickým aparátom kriticky vnímala túžbu po moci a nadvláde ako vlastnú ľudskej povahe. Na druhej strane s využitím kartografického jazyka ukazuje svet ako jediný živý organizmus neustále pretváraný mentálnou aktivitou svojich obyvateľov, mimo štátnych hraníc a často navzdory politickému usporiadaniu krajín. To má zvláštne tragickú príchuť práve v Strednej Európe, v uplynulých storočiach „zjazvenej“ častými zmenami hraníc a politických systémov, ako aj s násilnými udalosťami, ktoré sa dotkli miliónov ľudí. V sérii Signs & Locations Lednárová odkrýva aj predstavu jazyka príbuznú Italovi Calvinovi ako vizuálnej a zvukovej, ale aj zmyslovej a emocionálnej možnosti zachytiť svet a jeho premeny vo vrstvách, formách a atribútoch, ktoré ho tvoria. Ako systém, na ktorom sa aktívne podieľa aj on/ona sám/sama. Cez pevný bod, z ktorého sa ako diváci/-čky pozeráme, odkazuje na budúcnosť a je vlastne výzvou k individuálnej aj spoločenskej zodpovednosti za túto budúcnosť. Obraz sveta podľa Zorky Lednárovej, žijúcej v Berlíne, vnímame z perspektívy dnešného človeka, žijúceho v neustálom tlaku pohyblivých kategórií bez istoty poznania vlastného územia a jeho stabilnej mapy. Ona však v neurčitosti nachádza pridanú hodnotu – prísľub nových okamihov, oslavu zmeny a presunu ako životných princípov.