Sochársky objekt „Kratochvíľa“ Juraja Gábora stojí na mieste dnes už zrušenej železničnej zastávky. Nejde o verejný priestor, skôr o voľnú prírodu, kde človek musí prísť cielene. Objekt vznikol počas Gáborovej rezidencie v priestore Banská Stanica Contemporary ako „vedľajší produkt“ popri hlavnom projekte, ktorý v tom čase autor realizoval. Prezentácia „Kratochvíle“ v stave rozpracovanosti sa uskutočnila v rámci sprievodného programu k /ne/festivalu JAMA – 73. ročník Milana Adamčiaka v roku 2019.
„Železničnú zastávku Banská Belá zastávka zrušili niekedy v roku 2016 a demontovali aj jej plechovú čakáreň. Zostali po nej len betónové základy, ktoré Gábor využil ako postament pre umiestnenie drevenej sochárskej konštrukcie pospájanej bukovými tiplami. Inštaláciu Gábor zrealizoval ako osobnú poctu Milanovi aj miestu, kde žil posledné roky svojho života. Možno bol jediný, kto tu vystupoval z vlaku do žihľavy, cestičkou v lese kráčal k svojmu záhradnému domčeku bez tečúcej vody. V zime, v lete, v daždi aj v snehu. „Kratochvíľa“ je zostavená starostlivo z drevených zvyškov. Podobne ako Milan Adamčiak pracoval s tým, čo mal práve po ruke, aj Gábor využil nevyužitý materiál z väčšej realizácie („Transfer – Prechod“). Sochár ho koncipoval ako špecifickú intervenciu v krajine a zároveň ako sklad dreva pre tých, ktorí ho môžu potrebovať. Výsledný objekt je sochou, ale aj lavičkou, kde môžete meditovať či čakať na vlak. Ten Vám však už nezastaví.“ (Zuzana Bodnárová)